Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvocta každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erbociijt. vexilologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) zákonitosti, pravidlá a zvyklosti.
V polovici 19.stor. všetky obce niekdajšej Užskej stolice zaviedol do používania pečiatky, v ktorých bolo uvedené iba pomenovanie obce len pomenovanie obce a to bolo ovenčené dvoma ratolesťami. Z uvedeného dôvodu nie je možné vychádzať z historického pečatného symbolu. Je teda potrebné vytvoriť erb, no heraldicky korektným spôsobom. Ako najvhodnejšie sa ukázalo zohľadnenie patrocínia miestneho kostola. V obci stával pôvodne drevený kostol sv. Bazila Veľkého, ktorý bol nahradený kostolom sv. Ducha, udávaného niekedy aj ako sv. Trojice. Meno Bazil je gréckeho pôvodu (gr. Basileios) a znamená „kráľovský". Z heraldických kráľovských atribútov je aj patrocíniu sv. Trojice - a sv. Duchu, ktorej je súčasťou - najbližší motív kráľovského, zemského jablka, ukončeného krížom s troma perlami. S ohľadom na heraldické pravidlá erbovej tvorby,3 podľa ktorých je potrebné v erbe klásť kov na farbu, či farbu na kov, je vzhľadom na obsahovú náplň erbu najvhodnejšie sfarbenie: znamenie zlaté a strieborné, štítové pole červené - kráľovskej farby. Erb obce Kusín má teda túto podobu: v červenom štíte dvoma zlatými ratolesťami ovenčené strieborné, zlato prepásané zemské jablko opatrené zlatým, perlami zdobeným ďatelinkovitým krížom.
Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv, neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch s erbami miest a obcí, a teda pri publikovaní erbu obce Kusín v heraldických publikáciách ho nebude potrebné znova upravovať. V zmysle heraldickej konvencie bude možné zlatú podľa potreby zamieňať aj žltou a strieborná bielou, pričom sa však bude vždy popisovať ako zlatá a strieborná. Pri čierno - bielom vyjadrení farieb sa červená vyjadrí zvislým šrafovaním, zlatá bodkovaním a strieborná ostáva voľná. Vlajka obce Kusín pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (f 2/6) červenej (f 1/6), bielej (l/6) a červenej (2/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmĹ siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pečať obce Kusín je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC KUSÍN. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi. Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie.
Zástava obce Kusín má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia.Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom (ak ide o korahvu).Krátka zástava obce Kusín je tiež prahová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.Koruhva obce Kusín predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar.Znaková zástava obce Kusín má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je to rozvinuté clo celej plochy textilu.
Kombinovaná, alebo tiež "veľká" koruhva obce Kusín predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.Štandarda starostu obce Kusín má medzi ostatnými symbolmi obce osobitné postavenie. J© vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.
PhDr.Ladislav Vrteľ
English contact
